Je pol šiestej ráno. Oranžovo sfarbené listy padali na zem ako pierka prikrývajúce chodníky a cesty. Občas ich zdvihol vietor a prilepil za predné stierače pristavených aut, inokedy len tak nechal preletieť davom ľudí kráčajúcich do čiernych dier každodenného života a starostí. Niektoré vietor nestihol preniesť do trávy mestského parku , a tak popadali rovno pod podrážky ťažkých nôh, ktoré ich zlámali na absolútne nepoznanie. Listový žalár z pekiel

 

 

 

Z vrecka som si vytiahol svoje posledné dieťa, čo mám s manželkou Nikotínou. Už dobrých desať rokov sa chcem rozviesť, ale tá pekelná hyena ma nie a nie pustiť, raz ma zožerie zaživa. Zapol som si posledný gombík na čiernom kabáte a nasmeroval pohľad rovno pred seba. Sedel som na lavičke, na sebe sportove oblecenie, takmer bez pohybu, vydychoval dym a nadával na tie sprosté listy, ktoré mi na ňu zakrývali výhľad.

 

Ona. Bola iná, bola úplne iná , aké som mal doteraz. krasne topanky, pod satami urcite sexy tanga plavky. Pripadala mi , tak plná, nebola prázdna ako ľudia, ktorí prechádzali popri nej. Pri nej by orgován krížený s ružou zovšednel a vyschol na poličke obnažený v sklenenej váze.

 

Vošla do domu. Boli to tie murované s vysokými dverami, ktoré sa vždy ťažko otvárali, bytovky. Zavrela za sebou, stratila sa mi. Jemne som priložil prsty s cigaretou k perám a potiahol. Pozrel som na hodiny , zdvihol pohľad na prvé poschodie , rozsvietilo sa. Pred oknom stála čierna silueta dokonalej postavy. Sedel som tam na lavičke pred jej domom ,hlavou zazerajúc smerom hore ´, len aby som videl ešte raz tú krásnu bytosť, lenže zmizla. V izbe sa zhaslo.

 

 

 

Je Piatok, 19. septembra, pol šiestej večer. Čakám na ňu pri reštike, v ktorej pracuje, robí nočné. Kulhajúca vrana uteká pred mačacím škrípaním. Stál som pri dlhom okne bez záclon, za ktorým nejakí ľudia jedli pofidérne jedlá, občas som nakukol do ich tanierov. Vyprážané kuracie krídla, inde rezeň s miešaným šalátom, heh, tomu sa hovorí, umlčanie si svedomia. Bola mi zima a pri pohľade na to okno som aj vyhladol, letím dnu.

 

´´Pivo a miešaný šalát, dík´´, do lístku som ani nenazrel a poslušne som jej ho vrátil do rúk. Bože , že miešaný šalát, kadím si do vlastných úst.

 

Vtom vošla dovnútra, v ruke držala igelitovú tašku a rýchlym krokom prešla dozadu do kuchyne, nechala pootvorené dvere. Prišlo mi to podozrivé, že ich nechala pootvorené. Čo keď chce, aby som sa pozeral. Poškrabal som sa po brade a strčil do úst zelené sústo napichnuté na vidličke. Videl som ako sa prezlieka. Rozopla si nohavice a v rýchlosti ich stiahla dole až k členkom, do mojich očí kričali jej krásne biele nohy, ktoré v momente zakryla pásikavou sukňou. Robí mi to schválne, určite! Ona vie, čo robiť. Zrazu sa dvere roztvorili do korán, prešla cez ne, hovorím jej Katka. V rukách držala peňaženku, zastavila sa pri stole pri okne. Ja, otočený na barovej stoličke o celých 180stupňov sledujúc svoje dievča, som si pripadal tak trochu trápne, žiarlil som. Prečo sa tak pozerá na toho zákazníka, veď je to prasa. Nepáči sa mi ten úsmev, ktorý mu venovala. Normálne som cítil tú negatívnu energiu, ktorá mi zaplavila nosné dierky, tak aby som nemohol dýchať čerstvý vzduch. Stisol som do dlane vidličku, prial som si, aby bola sklom, tak veľmi som chcel cítiť to sklo ponárajúce sa do môjho mäsa, to kvôli tebe, láska moja. Otočil som sa aby som si mohol odpiť z piva. Po mojej pravici si prisadla žena s blond vlasmi, usmiala sa na mňa. Čašníčka jej podala dve tácky plné hranoliek a narýchlo upečených bačovských rezňov. Ženská s blond vlasmi odkráčala ku stolu s rodinou. Ako si sadala , venovala mi ešte jeden pohľad a potom pobozkala , pravdepodobne, svojho muža.

 

´´Budete ešte niečo pane?´´, vytrhla ma zas tá škrata.

 

´´Áno , nejakú starú zmrzlinu, čokoládovú najlepšie a tvoje dementné otázky v orieškovej poleve, ty zbytočná existencia´´, pomyslel som si a v zapätí riekol:" Ešte jeden šalát, prosím"

 

Opäť som sa obzrel za stolom pri okne, odišla. Môj pohľad v rýchlosti prešiel jej pravdepodobné kroky až do kuchyne, kde som zachytil už len zatvorenie dverí.

 

Pod bradu mi tá škrata položila tanier s čokoládovou zmrzlinou. Boli v nej zapichnuté nejaké sucháre. Celé to vyzeralo , že to kuchár spravil asi tak pred mesiacom a zatiaľ to len tak ležalo niekde v chladničke a čakalo na nejaké decko, či retardovaného chuja ako som ja.

 

Nevychádza z kuchyne, niečo mi tým chce naznačiť, a tak som sa postavil a z kabátu prehodeného cez operadlo barovej stoličky vytiahol lacne kabelky. Vľavo odo mňa, asi šesť metrov stál jukebox, pustím jej našu obľúbenú.

 

Moje botasky vykročili k tej mašine. Moje ruky sa pohrávali z pozlátenými mincami a moje oči videli presne gombík, ktorého osud bol, aby som ho stlačil. Palcom som postrčil mincu, ktorá v zapätí vletela do podlhovastej diery na boku toho stroja na lásku a zmyselnosť. Ozvali sa R.E.M.- Everybody hurts, heh, to ju dostane, potmehúcky som sa pousmial. Zrazu sa dvere na kuchyni otvorili, vyšla z nich. Pane bože. Stojím rovno pred nimi. Ona prejde popri mne. Jej nádherné hnedé vlasy viali v atmosfére, ktorú absolútne ovládala. V jej zmyselných perách by som si rád pospal a do tých krásnych pŕs najradšej napísal: ´´Zlatko som doma´´, povedal som nahlas. Všetko razom akoby stíchlo, stála rovno predo mnou, už som cítil statickú búrku.

 

´´Prosím ?

 

Vidím ako sa ľudia okolo zaškerili, iní skrčili svoje tváre aby sa navzájom vedeli počuť. Hudba revala ako divá.

 

 

 

´´Nič´´, odvetil som tú najväčšiu hlúposť , akú som mohol. Stála predo mnou a rozprávala na mňa!

 

´´Pane, musíte dať tú hudbu tichšie , hostia sa budú sťažovať, je to veľmi nahlas.

 

Chvíľku mi trvalo pristáť na zem a pochopiť, že si tú hudbu všimla, presne ako som čakal.

 

´´Reve to tu na celé bistro, prosím vás vypnite to , počujete ma???Haló???´´, riekla mi moja láska. Bože som pre ňu dôležitý, musím niečo povedať, niečo , čo ju položí na kolená, určite čaká , čo jej na to poviem. Stojí predo mnou s ľavou rukou v bok , jej našpúlené pery, dozaista si pýta bozk, dám jej bozk.. nie poviem niečo pekné.

 

´R.E.M. je fáza v spánku´´, pomaly vyšlo zo mňa, heh, nech si nemyslí, že to pôjde tak ľahko.

 

"Čo??, zmyselne odvetila moja láska, " mám to za vás vypnúť??? Mám zavolať majiteľa?"

 

Hovorí aby som sa stal majiteľom jej srdca???aaaaah , ááááno, chcem ho držať v ruke ,chcem počuť ako bije len pre mňa ,musím jej niečo povedať.

 

"tak, teda dobre", riekol som hľadiac jej rovno do očí.

 

´´Ďakujem, nehnevajte sa, ale nie sme na diskotéke´´, odišla k stolu ďalej od okna .Ja som stál pri tej mašine na hudbu a cítil to iskrenie , ktoré bolo medzi nami. Pozvala ma na diskotéku!!!

 

Na túto chvíľu som čakal, dnes ju prídem navštíviť domov, budem pri nej spať, to bude krásne, pomyslel som si sledujúc svoje dievča. Stíšil som hudbu .

 

Zlatko, viem , že ma k sebe voláš, budeme spolu tancovať ako deti vlkov na dlážke poskladanej z vlastných čriev ,už sa nebudem prizerať ako trpíš...prídem ťa zachrániť... dnes v noci ťa prídem oslobodiť, počneme začaté semä krvavého pekla, na ktorom sme tak závislí... už som čakal pridlho.

Prístupov 3694

Kvalita článku