Onedlho sa uplne naplní termín, počas ktorého môžeme oznámiť daňovému úradu našu vôľu ako naložiť s 2% daní z príjmu, ktoré sme zaplatili za rok 2013. Je pre mňa zaujímavé sledovať ľudí v mojom okolí ako nad takouto opciou rozmýšľajú. Ak by som mal ich prístupy zhrnúť, rozdelil by som ich do troch skupín: 1. Peniaze posielajú na charitu (prípadne inú treťo-sektorovú aktivitu), 2. cez nimi založené neziskovky si peniaze nasmerujú späť k sebe (buď ich prepijú, prešportujú, prezabávajú...v každom prípade sú beneficientami samotní odosieľatelia 2%), 3. táto téma ich nezaujíma a, aj keď si to podľa mňa neuvedomujú, zo svojich €10 posielajú Ficovi na hodinky €4, €4 na financovanie štátneho aparátu (Jahnátkovci a iní hnáty si vyhrievajúci úradníci) a možno €2 na dobrú, ale drahú vec ako napr. diaľnice.

Mne je názorovo najbližšia prvá skupina aj keď som zvažoval aj možnosť, s ktorou sa stotožnila skupina druhá - tretia neprichádza do úvahy. Prečo som sa priklonil k charite?

Pýtal som sa kolegyne, ako hodlá naložiť so svojimi 2%. Odpovedala, že ich dá Filipovmu (náš kolega) bratovi, ktorý hrá hokejbal, aby mohli cestovať na turnaje a kupit nejake klubove dámske tričká, topanky. V ekonómii existuje jeden celkom praktický kocept, zvaný hraničná užitočnosť. Hovorí o tom, že každá dodatočná spotrebovaná jednotka nejakého statku je menej užitočná ako tá predchádzajúca. Teda, keď je človek hladný, najväčší úžitok bude mať z prvého krajca chleba, druhý padne stále fajn, ale nie tak veľmi fajn ako ten prvý...desiaty krajec dokonca padne za ťažko, čiže jeho hraničná užitočnosť bude záporná. Presne tak som rozmýšľal o adresátovi mojich peňazí - teda u ktorého budú pracovať najužitočnejšie. U kolegovho brata, ktorý sa zabáva hokejbalom? Možno tvrdšie slovo, ale je to pre neho zábava, nie je to 5-6 ročný talentovaný športovec pochádzajúci z chudobnej rodiny, ktorá nevie financovať jeho tréningy. Ľudia sa zabávajú rôzne: niekto sadí uhorky v záhradke, niekto sa hrá na playstation nba, niekto terorizuje ryby s udicou a keď ich vytiahne na súš vyfotí sa s nimi a pustí späť do vody (týmto ľuďom by som doprial aby ich nejaký ufón ponaháňal na lietajúcom taniery, povláčil ich po celom sídlisku či dedine, riadne by ich pri tom vyťahal za uši, a na fotke by ufón víťazoslávne napínal bicepsy s jednou nohou vyloženou na rybárovom unavenom ksichte ležiacom na zemi - rybári pardón, ale takto nejak to vidím, ak chcete jesť nech sa páči, v potravinovom reťazci ste nad rybou, ale trápiť zvieratá pre vašu zábavu...), niekto foti sexy zeny a niekto hrá hokejbal - všetko sú to ale zábavky. Na druhej strane ľudia, ktorí žijú z pár eur a starajú sa o dieťa po detskej obrne (koľko krát sama matka) čelia existenčným výzvam. Kde budú moje peniaze pracovať užitočnejšie? Mám dať svoj krajec chleba hladnému človeku, alebo sýtemu nadšencovi hokejbalu?



Pri voľbe, či svoje peniaze poslať známemu/kamarátovi na hobby, alebo človeku (neznámemu) v núdzi, je jasné kde bude euro pracovať užitočnejšie, aj keď nie každý chce/vie svojmu kamošovi povedať "Vieš čo, ak sa nenahneváš, poslal by som svoje peniaze radšej ľuďom, ktorí sú na pomoc iných odkázaní".

Pri voľbe, či svoje peniaze (pre)poslať sebe je podľa mňa dobré položiť si otázku ako užitočne naložím s 0,38% z celkového zárobku (čo sú 2% z daní pri sadzbe 19%) ja (možno na pivo, lístok do kina či nové plavky, keďže tie z minulého roka sa mi už nepáčia...) a ako ľudia o ktorých som už písal vyššie (potraviny, lieky...). Iste je veľmi dôležité nájsť dôveryhodnú organizáciu, schopnú zamestnať darované peniaze čo najužitočnejšie.